Diamanty

Podľa tradičnej teórie vznikajú diamanty vo vrchnom zemskom plášti za vysokých teplôt (900–1300 °C) a tlakov (4,5–6 GPa) v ultrabázických vyvrelinách – kimberlitoch, lamproitoch a komatiitoch. Podľa izotopového zloženia uhlíka v diamantoch sa hovorí o harzburgitických diamantoch, pôvodom z plášťa, a eklogitických diamantoch, ktoré majú podiel uhlíka z organických zdrojov a zrejme vznikajú pri hlbokej subdukcii sedimentov.

Avšak genéza diamantov nie je úplne jednoznačná. V posledných rokoch boli objavené mikroskopické diamanty v granulitách, ktoré zrejme vznikli za podstatne nižších tlakov, než sa predpokladá u diamantov. Ďalším nedoriešeným problémom je vznik tmavých diamantov carbonado z Južnej Ameriky.

Väčšina diamantov vzniká v hĺbke 150-200 km, nájdený bol ale aj diamant vzniknutý v hĺbke 700 km. V zemskom plášti je pravdepodobne uložené veľké množstvo diamantov.

Vo vesmíre vznikajú diamanty vo vychladnutých hviezdach, zatiaľ najväčší taký bol objavený v bielom trpaslíku v systéme PSR J2222-0137.